Vážené dámy a páni,
Ďakujem za pozvanie. Som rada, že vám dnes môžem povedať niekoľko slov o práci v Európskom parlamente a o tom, akú rolu má parlament v ochrane ľudských práv na miesenej úrovni.
Dovoľte mi začať niekoľkými slovami o Európskom parlamente. Parlament je občas vnímaný, ako inštitúcia vzdialená od reálnych potrieb a problémov občanov. Nie je to celkom pravda. Práve Parlament je totiž inštitúcia najprístupnejšia občanom celej Únie a je určite najcitlivejšia na ich potreby.
Poslanci Európskeho parlamentu sú priamo volenými zástupcami a majú pred svojimi voličmi priamu zodpovednosť. Je však tiež na samotných občanoch, ako dokážu so svojimi poslancami komunikovať a predkladať im svoje požiadavky a návrhy.
Jednou s najcitlivejších tém, ktoré sú v Parlamente diskutovane, býva práve ochrana ľudských práv. V ďalšej časti by som sa rada venovala tejto téme.
Ľudské práva patria medzi základné hodnoty, na ktorých je postavená Únia. Bolo by nepredstaviteľné, aby systém, ktorý spoluvytvára 27 štátov fungoval bez rešpektovania základných hodnôt, akými sú ľudské práva, slobody a princípy demokracie.
Najväčšiu pozornosť týmto otázkam venuje práve Európsky parlament a Ombudsman. Každý z nich disponuje právomocami a prostriedkami, ktoré pomáhajú občanom EÚ domáhať sa svojich práv v prípade ich porušenia.
V rámci Európskeho parlamentu je to výbor pre ľudské práva reagujúci často na naliehavé prípady porušovania ľudských práv v rôznych častiach sveta. Tento vybor navrhuje Parlamentnú pozíciu, kde vyzve európske inštitúcie alebo vlády, aby podnikli kroky s cieľom zamedziť takémuto porušovaniu ľudských práv.
Jednou s hlavných tém ľudsko-právnej agendy v súčasnej Európe je boj proti rasizmu, neznášanlivosti a rôznym iným typom diskriminácie založených na viere, pohlaví, veku, zdravotnom postihnutí alebo sexuálnej orientácii.
Sú to fenomény, ktoré zapríčiňujú vo viacerých členských krajinách šírenie krajne pravicových, extrémistických hnutí. Tie stoja nie len za častým porušovaním základných práv a slobôd ale tiež za diskrimináciou, ktorá sa aj na území EÚ objavuje čoraz častejšie. Európska antidiskriminačná legislatíva sa do značnej miery pričinila o zlepšenie situácie v oblasti dodržiavania ľudských práv avšak toto zlepšenie však stále nie je postačujúce.
Rómska problematika sa stala v Únii v poslednom čase často diskutovanou témou, v súvislosti s ochranou ľudských práv na miestnej úrovni. Únia sa preto snaží v tejto otázke o postupne začlenenie rómskych občanov do spoločnosti. Ide tu predovšetkým o zlepšenie prístupu rómskeho obyvateľstva k vzdelávaniu, pracovným trhom, zdravotnej starostlivosti a bývaniu.
Je však potrebne dodať, že tato otázka (ako tiež mnohé iné) sa netýka výlučne Slovenska. V týchto otázkach je preto potrebne nie len využívanie finančných prostriedkov, ktoré majú členské štáty k dispozícii z prostriedkov EÚ, ale taktiež výmena informácii a "best practices".
Ako som spomenula Európsky parlament je inštitúciou, ktorá citlivo vníma a často reaguje na porušovanie ľudských práv. Každý občan EÚ má právo obrátiť sa na parlament alebo ktoréhokoľvek poslanca so žiadosťou o preskúmanie určitej záležitosti, v ktorej mohlo dôjsť k porušeniu ľudských práv.
Odporúčania ako postupovať je možné získať:
1. na linke EP Europe Direct a to kontaktovaním tejto služby na čísle 00 800 6 7 8 9 10 11
2. napísaním listu alebo emailu poslancovi EP, ktorý do niekoľkých dní odpovie občanovi s konkrétnymi radami a možnosťami riešenia problému.